Rachefova pyramída (iné názvy: Raachefova/ Chefrénova / Chefrenova / Chafreova pyramída, Stredná pyramída v/pri Gíze, Druhá pyramída v/pri Gíze, zriedkavo: Veľká pyramída v/pri Gíze) je druhá najväčšia a polohou prostredná z pyramíd pri Gíze.

Štandardne sa udáva, že je to hrobka postavená pre faraóna Rachefa (Raachefa/ Chefréna / Chefrena / Chafrea; vládol 2558 - 2532 pred Kr.). Usudzuje sa to z toho, že sa v pilierovej sieni zádušného chrámu, pristavaného k východnej stene pyramídy, našli sochy Rachefa. Rachefovi sa zvykne pripisovať aj Veľká sfinga.

Pôvodne bola vysoká 143,5 m (dnes 137,3 m), jej pôvodná základňa bola 215,3 m x 215,3 m. Jej uhol sklonu je 52°20'. Jej pôvodné obloženie sa zachovalo len na jej vrchole (a podľa toho ju možno ľahko spoznať). Mala dva vchody zo severu. V pohrebnej komore je veľký žulový sarkofág.

S Veľkou Sfingou, pri ktorej stojí Rachefov údolný chrám, zádušný chrám pyramídy spája 400 m dlhá stúpajúca cesta. Južne od pyramídy sa nachádzajú malé zvyšky satelitnej pyramídy.

Je len o málo menšia ako Chufuova pyramída, ale dnes sa javí ako vyššia. Tento dojem vyvoláva umiestnenie na vyššie položenom mieste, ako aj strmší sklon stien. Je trocha menej prepracovaná ako Chufuova pyramída, spáry medzi blokmi sú často široké, pohrebná komora sa tu nachádza pod povrchom, vytesaná do skalného podložia, prístupová cesta k nej je oveľa jednoduchšia ako v prípade Chufuovej pyramídy.