Eiffelova veža (franc. La Tour Eiffel, francúzska výslovnosť /latuʀɛfɛl/, zaužívaná slovenská výslovnosť /'ai̯fɛlɔva'veʒa/ ) je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny v Paríži. V čase jej skonštruovania bola najvyššou budovou na svete. Tento rekord držala 41 rokov, pokiaľ nepostavili newyorský mrakodrap Chrysler Building. Momentálne je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Alexandrovi Gustavovi Eiffelovi.
Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol Svetovej výstavy a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta. Vežu navštívilo už viac ako 243 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na...Čítať ďalej
Eiffelova veža (franc. La Tour Eiffel, francúzska výslovnosť /latuʀɛfɛl/, zaužívaná slovenská výslovnosť /'ai̯fɛlɔva'veʒa/ ) je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny v Paríži. V čase jej skonštruovania bola najvyššou budovou na svete. Tento rekord držala 41 rokov, pokiaľ nepostavili newyorský mrakodrap Chrysler Building. Momentálne je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Alexandrovi Gustavovi Eiffelovi.
Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol Svetovej výstavy a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta. Vežu navštívilo už viac ako 243 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí, ako sú Champ de Mars (Martovo pole), École Militaire a Invalidovňa. Krátkou prechádzkou cez most sa dá dostať k záhradám Trocadéro.
Veža bola postavená v rokoch 1887 až 1889 Eiffelovou firmou Gustave Eiffel & Cie pri príležitosti storočného jubilea Francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu. Architektom nebol Gustave Eiffel ale Stephen Sauvestre, ktorý navrhol túto vežu na objednávku Švajčiara Maurice Koechlina. Ten spolu s Emilom Nouguierom vytvoril aj prvé náčrty.
Stavebné náklady Eiffelovej veže dosiahli presne 7 739 401 frankov a 31 centimov a boli tak asi o jeden milión frankov vyššie ako odhad Gustava Eiffela. V posledných piatich mesiacoch roku jej otvorenia (1889) navštívilo ale novú atrakciu 1,9 milióna ľudí, čím sa do konca roka vrátili už tri štvrtiny celkových nákladov. Týmto sa stala Eiffelova veža výnosným podnikom.
3000 kovorobotníkov zložilo 18038 predpripravených jednotlivých železných dielov s 2,5 miliónmi nitov iba za 26 mesiacov. S ohľadom na vtedajšie bezpečnostné predpisy je pozoruhodné, že počas výstavby nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom.
Eiffelova veža narazila na odpor parížskeho obyvateľstva, ktoré ju považovalo za poškvrnu. Vo zvyšku Francúzska zväčša nechápali toto vzrušenie hlavného mesta. Pobúrení umelci ju nazvali „tragickou pouličnou lampou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. V umeleckých a literárnych kruhoch sa uskutočňovali kampane, v ktorých sa dokonca vyrábali letáky podpísané mnohými známymi umelcami. Dnes ale všeobecne platí Eiffelova veža ako jeden z najkrajších príkladov architektúry sveta. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú Železná dáma.
Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku 1909 zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu pomocou bezdrôtovej telegrafie, mohla aj naďalej ostať.
Pridať nový komentár