Sloboda vedie ľud na barikády je obraz francúzskeho maliara Eugène Delacroix.

Delacroix sa do dejín výtvarného umenia zapísal predovšetkým ako kolorista. Obdivoval diela Francisca Goyu, Petra Paula Rubensa a Paola Veronesa, tiež svieži a svetlý kolorit obrazov anglického maliara Johna Constabla. Žiarivé farby, kontrast svetla a tieňa použil maliar aj na obraze Sloboda vedie ľud na barikády, kde sú vo veľmi vypätej, dramatickej polohe zobrazené krvavé udalosti francúzskej júlovej revolúcie z roku 1830, ktorá nakoniec viedla k zvrhnutiu kráľa Karla X.. Na tomto obraze maliar použil klasicky strohú kompozíciu, oživenú pohybovým bohatstvom figúr. Do stredu obrazu umiestnil ženu ako alegóriu Slobody, držiacu v zdvihnutej ruke trikolóru. Táto ústredná postava na obraze zjednocuje všetky formy a farby celej kompozície. Postava ženy ako alegória Slobody, ktorá uprostred padlých a zranených zdvihnutou rukou s trikolórou vyzýva na boj a zároveň vyjadruje silu, energiu a odhodlanosť francúzskych revolucionárov.

Sloboda vedie ľud na barikády je zrejme najslávnejšia Delacroixova maľba. Stal sa priekopníkom francúzskej romantickej maľby. Koncepcia jeho malieb je založená najmä na použitie žiarivých farieb, využíva kontrastu svetla a tieňa. Jeho zaobchádzanie s farbou značne ovplyvnilo impresionizmus.