Ečmiadzinská katedrála (armén. Էջմիածնի մայր տաճար) je sídelným chrámom katolika Arménskej apoštolskej cirkvi v arménskom meste Vagaršapat (do roku 1995 Ečmiadzin). Nachádza sa neďaleko úrodného údolia rieky Aras, hory Ararat, kláštora Chor Virap a hlavného mesta Arménska Jerevanu. Podľa mnohých akademikov ide o prvú katedrálu postavenú v starovekom Arménií, býva tiež považovaný za najstaršiu katedrálu na svete. Po prijatí kresťanstva Arménmi, ako štátneho náboženstva v roku 301 – 303 sa začalo s výstavbou chrámov a šírením viery. Výstavbu pôvodného chrámu inicioval Gregor Lusavorič začiatkom 4. storočia. Bol postavený na mieste pohanského chrámu. Pôvodný chrám bola jednoduchá trojloďová bazilika. Krátko po výstavbe baziliky bola zničená vpádom Peržanov a tom to mieste založili chrám ohňa. Medzi rokmi 484 – 507 dal chrám znovu postaviť Vardan Mamikonean v tvare gréckeho kríža. Táto časť katedrály sa zachovala dodnes. Postupom času stavba chátrala aj keď nikdy nestratila na význame. V 17. storočí bola na západe vybudovaná trojposchodová zvonica a na začiatku 18. storočia boli pridané lucerny (nad zvonicou, a troma apsidami). V roku 1868 bola na východnom konci katedrály postavená sakristia. Nástenné maľby v interiéri zhotovil arménsky maliar Naghaš Hovnatan v roku 1720 a neskôr na výzdobe pracoval jeho vnuk. V pokladnici katedrály sa nachádzajú veľmi cenné relikvie vrátane Svätej kopije, ktorou rímsky vojak Longinus prepichol bok Ježiša Krista, ruka svätého Gregora Lusavoriča či drevo z Noemovej archy. Katedrála je súčasťou kláštorného komplexu, v ktorom sa nachádza knižnica, múzeum, refektár a ďalšie budovy. Katedrála predstavuje významné pútnické miesto a jeden z najnavštevovanejších turistických cieľov v krajine. Katedrála bola vyhlásená v roku 2000 spolu s ďalšími troma pamiatkami zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, v rámci lokality Katedrála a chrámy v Ečmiadzine a archeologické nálezisko Zvarthnoc.