Dejiny

Arménski kronikári Ani prvý raz uvádzajú v 5. storočí.[1] V rokoch 961 až 1045 bolo hlavným mestom Bagratovského arménskeho kráľovstva, ktoré zahŕňalo väčšinu dnešného Arménska a východnú časť dnešného Turecka. Mesto sa rozkladalo na trojuholníkovej prirodzene chránenej planine, ktorú chráni na východnej strane údolie[2] rieky Achurjan,[3] ktorá tu tvorí hranicu medzi Tureckom a Arménskom.

Bolo nazývané "mestom 1 001 kostolov" [4] a ležalo na križovatke niekoľkých obchodných ciest. Jeho kostoly, paláce či opevnenia boli vo svojej dobe na vysokej úrovni, či už z hľadiska technického, alebo umeleckého.[5][6] V dobách najväčšej slávy tu žilo 100 000 - 200 000 obyvateľov.[7][1][8] a mesto tak súperilo s Carihradom, Bagdadomm alebo Damaskom. Mesto bolo niekoľkokrát dobyté a vyplienené a postupne strácalo svoj význam. Úplne opustené bolo v 18. storočí.

Medzi najviditeľnejšie pozostatky patria:

Pozostatky hradieb na severnej strane mesta Katedrála (Surp Asdvadzadzin) - najväčšia samostatná stavba areálu (30 metrov dlhá, 20 metrov vysoká) dokončená začiatkom 11. storočia pod dohľadom architekta Trdata. Bola sídelným kostolom patriarchátu arménskej cirkvi. Bola postavená ako bazilika s kupolou (kupola sa zrútila pri zemetrasení v roku 1319), niektoré jej architektonické prvky (vrátane objemu samotného) predznamenávajú neskoršiu gotiku. Kostol Spasiteľa - údajne vznikol preto, aby chránil časť Kristovho kríža dovezeného sem z Konštantínopolu. Zachovaná je polovica stavby, keď druhá bola zničená pri búrke v 50. rokoch 20. storočia. Kostol sv. Gregora (Tigran Honentz) - postavený v roku 1215. Je najlepšie zachovanou pamiatkou v Ani. Je bohato zdobený najmä v exteriéri. Mešita Menüçehir Camii z konca 11. storočia, z doby nadvlády seldžuckých Turkov. Najdochovanejšou časťou je minaret. Kostol sv. Juraja (Abughamrentz) - malý kostolík v tvare rotundy z konca 10. storočia.↑ a b GHAFADARYAN, Karo. Armenian Soviet Encyclopedia Volume I. [s.l.] : Armenian Academy of Sciences, 1974. (po arménsky) ↑ Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 72. ↑ Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 47. ↑ Hakobyan, Tadevos. (1980). Անիի Պատմություն, Հնագույն Ժամանակներից մինչև 1045 թ. [The History of Ani, from Ancient Times Until 1045], vol. I. Yerevan: Yerevan State University Press, pp. 214–217. ↑ Ani, a Disputed City Haunted by History. The Economist, June 15, 2006. Dostupné online. ↑ SIM, Steven. VirtualANI – Dedicated to the Deserted Medieval Armenian City of Ani [online]. VirtualANI, [cit. 2007-01-22]. Dostupné online. ↑ R. Panossian: The Armenians: From Kings and Priests to Merchants and Commissars. New York 2006, S. 60. ↑ Panossian 2006, s. 60.