Chrám svätého Michala archanjela je drevená cerkov so zvonicou z roku 1742 v obci Ladomirová zasvätená svätému Michalovi archanjelovi. Bola postavená bez jediného klinca.

V čase druhej svetovej vojny bola poškodená pravá strana ikonostasu a zreštaurovali ju v roku 1946. Cerkov bola znovu poškodená v roku 1957, keď pri prírodnej búrke spadla lipa. Cerkov je od roku 1968 národnou kultúrnou pamiatkou a od 8. júla 2008 zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva.

V areáli cerkvi na južnej strane je drevená zvonica stĺpikovej konštrukcie z vonkajšej strany zabezpečená vertikálnymi smrekovými doskami. Zvonica bola taktiež poškodená pádom lipy a znovu ju zrekonštruovali do pôvodného stavu.

Cerkov je zrubový trojpriestorový sakrálny objekt, členený podľa ritu do troch významových priestorov.

Pri renovácii, v roku 1946, bola vypílená stena medzi loďou a predsieňou, čím oba priestory stratili svoj centristický liturgický charakter.

Cerkva bola budovaná podľa vzorových typov podkarpatsko-ruských Lemkov, ktorých východná tradícia u nás zasiahla karpatskú oblasť takmer až po rieku Poprad.

Tzv. lemkovský typ dispozície je v Ladomirovej prezentovaný klasickou kvadratúrou troch priestorov na štvorcovom pôdoryse s ústrednou rozšírenou loďou, krytou rovnako ako presbytérium drevenou kupolou.

Klenba nie je riešená plynulým konštrukčným previazaním so zrubom stien, ale atypicky formovaným, vzdutým osemhranom bez pendatívov, ktoré používajú typy tzv. „huculských“ chrámov (pozri jediná cerkva v Nižnom Komárniku).

Motív „osmerky“ ešte rusko-byzantského pôvodu aplikovala ladomirská cerkva iba v tejto časti interiéru, zatiaľ čo jej priestorovo-hmotová skladba sa riadi uvádzanou lemkovskou predlohou, vyjadrenou aj v strešných zoskupeniach s trojito odstupňovanými šindľovými cibuľami.

Veža cerkvi dominuje nad babincom. Veže i stupňovité dvojpodlažné stanové strechy nad svätyňou sú ukončené tzv. šindľovými „makovičkami“ s kovanými kovovými krížmi. Pozoruhodnú charakteristiku sakrálneho komplexu určuje exteriérová stupňovitá dynamická strecha, ktorá je pokrytá šindľom. Tento typ strechy je prototypom pre cerkvu v Miroli a Hunkovciach. Zrub i podvežné priestory sú v exteriéri upravené vertikálnymi smrekovými doskami s lištami. Na západnej strane lode je malý chór s dreveným parapetom.

Mäkkosť plastických foriem a rozihranie ľudovobarokových prvkov exteriéru nedodáva iba materiál, ale aj poetika súznenia s prírodnou konfuguráciou hornatého terénu.

V prednej časti oplotenia objektu sa zachovala časť palánku – drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou a taktiež vstupná bránička s nízkou ihlanovou strieškou pokrytou šindľom.

Umelecky hodnotný je ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Päťradová polychrómovaná drevená architektúra je vyplnená ikonami. V hlavnom rade ikonostasu sa nachádzajú ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigetrie, Ježiša Krista Učiteľa a svätého archanjela Michala. V druhom rade sú ikony s obsahom hlavných cirkevných sviatkov v strede, ktorého je ikona Poslednej večere. V treťom rade sú ikony s jednotlivými apoštolmi. V strede s ikonou Pantokrata. V štvrtom rade je šesť medailónom v ktorých sú vyobrazené dvojice postáv. Uprostred radu je zobrazené Ukrižovanie s Bohorodičkou a sv. evanjelistom Jánom. V piatom rade sú ikony Kristus vstal z mŕtvych, pod 2. a 3. ikonou sú zobrazení cherubíni a 4 ikonou byzantská cisárovná Helena a cisár Konštantín s krížom. Okrem toho je tu niekoľko ikon a ostatných bohoslužobných predmetov zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok.