Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bardejova sú až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Jeden nástroj, lichobežníková korodovaná, bielo, miestami modrasto patinovaná rohovcová čepeľ so zvisle retušovanými hranami bola nájdená nad Mlynským potokom v polohe Nad Rurnou. Druhý, bazálna časť čepele z čierneho buližníka s vrubom v hornej tretine bol nájdený na roli pri rázcestí odbočky z cesty Bardejov – Zborov do Bardejovských Kúpeľov. Obidva tieto nástroje (umiestnené v Šarišskom múzeu v Bardejove) boli spojené s gravettienskou industriou, patriacou do poslednej fázy doby ľadovej, do sklonku würmského zaľadnenia (20 000 rokov pred Kr.) Keďže to nie sú jediné stopy človeka z tejto doby, pripúšťa sa, že svedčia o presunoch ojedinelých loveckých skupín na sklonku doby ľadovej. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín bardejovských oblastí je podľa archeologického výskumu neskorá doba kamenná (eneolit – 2500 – 1800 rokov pred Kristom).

V období feudalizmu nedostatok kvalitnej ornej pôdy ovplyvňoval rozvoj poľnohospodárstva. Významnou črtou polohy Bardejova bolo zapojenie na dva vodné toky Kľušovský potok a Sekčov, ktoré ho spájali s údolím Torysy. Tade viedlo aj najdôležitejšie cestné spojenie s Prešovom. Nadôvažok malo územie Bardejova vyslovene otvorenú zemepisnú pozíciu. V Bardejove nekončili cestné spojenia prichádzajúce od juhu. Naopak pokračovali aspoň troma prechodmi na sever za karpatský oblúk.

Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241. V ďalšej listine z roku 1247 uhorský kráľ Béla IV. na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol svätého Egídia v Bardejove novourčoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Podľa listiny prešovskí Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Kráľ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe kráľovská kancelária novourčila chotár cisterciánskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o ciesterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.

Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy.

 

Historické zvony Urban a Ján

Už od týchto rokov bezpečnosť obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto.

Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter.

Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský kráľovský trón uhorsko-poľskú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 1402 – 1403 sa Bardejov načas dostal aj priamo do poľských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené kráľom Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových časoch toho obdobia bola otázka bezpečnosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V časovom rozpätí medzi 1405 až 1407 premenil prestavbami mestskú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou.

 

Kostol sv. Egídia

Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia (Bardejov) ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom.

Osobitnú pozornosť upúta obdĺžnikové námestie lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesančnej architektúry. 16. storočie znamenalo rozmach kultúry, vzdelania a umenia.

K najvzácnejším pamiatkam patrí aj mestská radnica, ktorú v 1505 začal stavať majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius a Ján z Prešova.

Po storočiach rozkvetu a slávy prišli storočia úpadku, biedy a stagnácie Bardejova. Mor, choroby, požiare, vojny skoro zničili mesto, ktoré chátralo hospodársky a spoločensky a pomaly sa na Bardejov zabúdalo.

 

Námestie

V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. V období socializmu sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov mesta a rozvinula sa priemyselná výroba, najmä strojárska (podnik ZŤS) a obuvnícka (JAS). V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena – zlatá medaila – Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu, neskôr bol Bardejov zapísaný medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO v roku 2000.

V súčasnosti je Bardejov 35-tisícové mesto, administratívne centrum horného Šariša a stredisko priemyslu, kultúry a športu.