Zem Františka Jozefa (rus. Земля Франца-Иосифа – Zemľa Franca-Iosifa) je súostrovie, ktoré sa nachádza na ďalekom severe Ruska. Leží v Severnom ľadovom oceáne severne od Novej Zeme, východne od Špicbergov a administratívne patrí do Archangeľskej oblasti. Súostrovie sa skladá zo 191 ľadom pokrytých ostrovov s celkovou rozlohou 16 134 km². Nemá žiadnych pôvodných obyvateľov ale nachádza sa tu niekoľko ruských sídiel. Obživou je mäso mrožov a tuleňov.

Svojou polohou je najsevernejším súostrovím v súvislosti s Euráziou. Najsevernejší bod súostrovia a Ruska je na myse Čeljuskin na Rudolfovom ostrove. Súostrovie je vzdialené iba 900 až 1 100 km od severného pólu.

Súostrovie pravdepodobne prvýkrát objavili nórski moreplavci Nils Fredrik Rønnbeck a Aidijärvi na škuneri Spidsbergen v roku 1865. Podľa záznamov sa plavili východne od Špicbergov až dosiahli novú zem, ktorú pomenovali Nordøst-Spitsbergen. Nie je známe či boli aj na brehoch súostrovia a na nové ostrovy sa skoro zabudlo. Oficiálny objav sa uskutočnil v roku 1873 Rakúsko-Uhorskou expedíciou na severný pól, ktorú viedli Julius von Payer a Karl Weyprecht. Súostrovie pomenovali na počesť cisára Františka Jozefa I. Pretože bola expedícia financovaná súkromnými zdrojmi a nie oficiálne, nebolo súostrovie nikdy súčasťou Rakúsko-Uhorska. V roku 1926 súostrovie obsadil Sovietsky zväz a osídlil ho vedeckým a vojenským personálom. Prístup na ostrov loďami je možný iba počas niekoľkých letných týždňov.