Postojnska jama (po slovinsky; doslova Postojnská jaskyňa) je 20 570 metrov dlhý krasový jaskynný systém pri meste Postojna v Slovinsku. Je to druhý najdlhší jaskynný systém v krajine a jedna z hlavných turistických atrakcií.

Jaskyne boli vytvorené podzemnou riečkou Pivka.

Prvýkrát ich opísal v 17. storočí Janez Vajkard Valvasor, ďalšie časti objavil v roku 1818 Luka Čeč, ktorý pripravoval jaskyne na návštevu rakúskeho cisára Františka I. Jaskyne boli otvorené pre verejnosť v roku 1819 a Čeč sa stal ich prvým oficiálnym sprievodcom. Prvé elektrické osvetlenie bolo nainštalované v roku 1872, skôr ako v hlavnom meste Ľubľane, v rovnakom čase bol v jaskyni inštalovaný turistický vláčik. Pôvodné benzínové lokomotívy boli po druhej svetovej vojne nahradené elektrickými. Celkovo 5,3 km jaskyne je otvorených pre verejnosť, čo je najviac zo všetkých jaskýň na svete.

Jaskyne sú domovom endemického živočícha jaskyniara vodného (slov. človéška ríbica). Počas prehliadky je možné niekoľko týchto tvorov vidieť v jazierku. Je to jediné miesto na svete, kde možno tieto živočíchy vidieť.