Perzepolis alebo Persepolis (po perzsky Pársa; v slovenčine sa skupina -is- pri skloňovaní zachováva) bolo významné staroveké mesto, sídlo perzských kráľov z rodu Achajmenovcov, v dnešnom juhozápadnom Iráne asi 80 km od Šírázu.
Začal ho budovať Dareios I. okolo roku 520 pred Kr. na umelo upravenej terase ako symbol svojej moci. Hlavným mestom (stredisko administratívy, politickej moci a obchodu) zostali Súsy, Perzepolis bol akési prechodné sídlo kráľa. Nástupcovia Dareia I. vo výstavbe pokračovali. Roku 332 pred Kr. mesto napokon dobyl a zničil požiarom Alexander Veľký.
Mesto bolo architektonický skvost, známa je najmä sochárska výzdoba. V ruinách knižnice sa našlo vyše 30 000 klinopisných tabuliek.
Perzepolis prvýkrát skúmal až roku 1931 a 1939 Chicagsky orientálny inštitút, neskôr vo výskume pokračovali Iránci. Vzhľadom na politické pomery v Iráne je nálezisko pre cudzích vedcov v súčasnosti pomerne neprístupné.
...Čítať ďalej
Perzepolis alebo Persepolis (po perzsky Pársa; v slovenčine sa skupina -is- pri skloňovaní zachováva) bolo významné staroveké mesto, sídlo perzských kráľov z rodu Achajmenovcov, v dnešnom juhozápadnom Iráne asi 80 km od Šírázu.
Začal ho budovať Dareios I. okolo roku 520 pred Kr. na umelo upravenej terase ako symbol svojej moci. Hlavným mestom (stredisko administratívy, politickej moci a obchodu) zostali Súsy, Perzepolis bol akési prechodné sídlo kráľa. Nástupcovia Dareia I. vo výstavbe pokračovali. Roku 332 pred Kr. mesto napokon dobyl a zničil požiarom Alexander Veľký.
Mesto bolo architektonický skvost, známa je najmä sochárska výzdoba. V ruinách knižnice sa našlo vyše 30 000 klinopisných tabuliek.
Perzepolis prvýkrát skúmal až roku 1931 a 1939 Chicagsky orientálny inštitút, neskôr vo výskume pokračovali Iránci. Vzhľadom na politické pomery v Iráne je nálezisko pre cudzích vedcov v súčasnosti pomerne neprístupné.
V roku 1979 bol Perzepolis zapísaný na listinu UNESCO.
Pridať nový komentár