Las Médulas boli najdôležitejšie zlaté bane antického Ríma a ich zvyšky sa nachádzajú v Španielsku, v provincii León, v blízkosti mesta Ponferrada.

V roku 1997 boli spolu s okolitou kultúrnou krajinou zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Pozoruhodne utváraná krajina je dôsledkom rímskej dobývacej techniky zvanej „Ruina Montium“ (zničenie hory) opísanej Plíniom Starším. Metóda spočívala v navŕtaní skaly mnohými vrtmi a následnom vymývaní veľkým množstvom vody, takže sa hornina prakticky zrútila. Je to svojim spôsobom predchodca dnešných hydraulických metód dolovania. Potrebná voda bola privádzaná z pohoria Sierra de La Cabrera systémom kanálov dlhých stovky kilometrov. Niektoré časti týchto kanálov sú dochované dodnes.

Ťažilo sa tu od začiatku nášho letopočtu až do polovice 3. storočia. Celková plocha baní bola okolo 10 km². Podľa Plínia v čase najväčšej slávy pracovalo v baniach 60 000 robotníkov, ktorí vyťažili ročne 20 000 rímskych libier (t.j . 6 600 kg) zlata. Za 250 rokov existencie baní bolo údajne vyťažených 5 miliónov rímskych libier (1 650 ton) zlata.