Koriacka sopka (po rusky Koriakskaja sopka) je masívny stratovulkán, nachádzajúci sa v južnej časti polostrova Kamčatka. Spolu so svojim susedom, vulkánom Avačinskaja tvoria dominantu nad hlavným mestom Kamčatského kraja Patropavlovskom-Kamčatským.

Vek vulkánu sa odhaduje na neskorý pleistocén, je o niečo staršia ako Avačinskaja sopka. Koriacka sopka nie je veľmi aktívna sopka, za posledných 10 000 sa odohrali len tri väčšie erupcie a niekoľko menších. Erupcie boli v prevažnej miere efuzívne, sprevádzané výlevmi andezitových, resp. bazaltových láv a uvoľňovaním pyroklastických prúdov a lahárov, emisie sopečných plynov a popola boli v menšine. Prvá z veľkých erupcií sa odohrala v intervale 9000 až 7250 pred Kr., druhá v intervale 6500 až 5700 pred Kr. a tretia približne pred 4 800 rokmi.

V 19. a 20. storočí sopka eruptovala len trikrát, najvačšia erupcia bola posledná, ktorá sa začala na konci roku 1956 a skončila sa v lete nasledujúceho roku. Išlo o stredne silnú freatickú erupciu. V súčasnosti sú jediným prejavom sopečnej činnosti fumaroly, no začiatkom roku 1994 bol zaznamenaný enormný nárast seizmickej aktivity s epicentrami pod masívom vulkánu, čo môže indikovať prísun magmy do magmatického kozuba sopky.