Diaľnica smrti (arab. طريق الموت) je termín, ktorý sa používa na označenie šesťprúdovej diaľnice medzi Irakom a Kuvajtom, oficiálne známej ako Diaľnica 80. Začína v meste Kuvajt a vedie cez pohraničné mesto Safwan do Basry v Iraku. Cesta bola použitá irackými ozbrojenými divíziami na inváziu do Kuvajtu v roku 1990. Opravená bola po Vojne v Perzskom zálive a používali ju Spojené štáty a britské sily v počiatočných fázach invázie do Iraku v roku 2003.
Počas koaličnej ofenzívy OSN vo Vojne v Zálive americké a kanadské vzdušné a pozemné sily napadli ustupujúcu irackú armádu, ktorá sa pokúšala dostať z Kuvajtu v noci z 26. na 27. februára 1991, čo malo za následok zničenie stoviek vozidiel a úmrtie množstva okupantov. Americké útoky proti irackým konvojom boli v skutočnosti vykonané na dvoch miestach. 1400 až 2000 vozidiel bolo zasiahnutých alebo opustených na diaľnici 80 severne od Al Džahra (skutočná "Diaľnica smrti...Čítať ďalej
Diaľnica smrti (arab. طريق الموت) je termín, ktorý sa používa na označenie šesťprúdovej diaľnice medzi Irakom a Kuvajtom, oficiálne známej ako Diaľnica 80. Začína v meste Kuvajt a vedie cez pohraničné mesto Safwan do Basry v Iraku. Cesta bola použitá irackými ozbrojenými divíziami na inváziu do Kuvajtu v roku 1990. Opravená bola po Vojne v Perzskom zálive a používali ju Spojené štáty a britské sily v počiatočných fázach invázie do Iraku v roku 2003.
Počas koaličnej ofenzívy OSN vo Vojne v Zálive americké a kanadské vzdušné a pozemné sily napadli ustupujúcu irackú armádu, ktorá sa pokúšala dostať z Kuvajtu v noci z 26. na 27. februára 1991, čo malo za následok zničenie stoviek vozidiel a úmrtie množstva okupantov. Americké útoky proti irackým konvojom boli v skutočnosti vykonané na dvoch miestach. 1400 až 2000 vozidiel bolo zasiahnutých alebo opustených na diaľnici 80 severne od Al Džahra (skutočná "Diaľnica smrti"). Viac ako sto vozidiel bolo zničených na menej známej diaľnici 8, ktorá vedie do hlavnej juhoirackej vojenskej pevnosti Basra.
Zábery devastácie na ceste sú jedny z najznámejších obrazov vojny a predpokladá sa, že boli rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní prezidenta Georgea H. W. Busha o vyhlásení prímeria na nasledujúci deň. Mnoho irackých síl však úspešne utieklo cez rieku Eufrat a Obranná spravodajská služba Spojených štátov odhadovala, že 70 000 až 80 000 vojakov z porazených divízií v Kuvajte mohlo utiecť do Basry a vyhnúť sa tak zajatiu.
Pridať nový komentár