Pohľad na Maitréju z terasovitého schodiska umiestneného po jeho pravej strane (2004)

Výstavba Budhu začala na popud mnícha Chaj Tchunga v roku 713 za čínskej dynastie Tchang.[1] Chaj Tchung chcel postaviť sochu Budhu na sútoku troch riek preto, aby Budha chránil prechádzajúce lode pred nebezpečnými prúdmi[2] a zároveň tým chcel dosiahnuť väčšie šírenie budhizmu medzi ľudmi.[3] Zväčšiť bezpečnosť pre plávajúce lode sa nakoniec skutočne podarilo, keď na dno riek počas stavby klesli tony materiálu, čím sa podarilo nebezpečné prúdy obmedziť.[4] Napriek tomu, že Chaj Tchung zorganizoval verejnú zbierku na pokrytie nákladov spojených s výstavbou sochy, nepodarilo sa mu získať dostatok financií, takže stavba trvala 90 rokov.[2] Keď však vládni pracovníci zistili, že Chaj Tchung nazhromaždil veľkú sumu peňazí, skúsili od neho vybrať dane. Keď k mníchovi pristúpil úradník a požadoval od neho zaplatenie daní, Chaj Tchung mu oznámil, že mu radšej dá svoje oko než peniaze určené na stavbu sochy, načo si vylúpol oko a ponúkol ho úradníkovi. Ten so zdesením odišiel a už sa nikdy nevrátil.[4] Na výstavbe Budhu sa podieľali tisíce pracovníkov.[5] Socha bola dokončená až po smrti Chaj Tchunga a stavbu viedli jeho dvaja žiaci Cang Čchou a Wej Kao.[6]

V roku 1996 bol lešanský Budha i s priľahlou horou E-mej-šan zaradený na zoznam svetového dedičstva pod názvom Mount Emei Scenic Area, including Leshan Giant Buddha Scenic Area, čo by sa dalo približne preložiť ako „Okolitá oblasť hory E-mej-šan zahŕňajúca oblasť lešanského Budhu“. Na zoznam bola oblasť zaradená cez kritéria iv, vi a x, a to ako kultúrne i prírodné dedičstvo. Plocha, ktorú zaberá Budhova časť má okolo 2,5 km².[7]