Basilica di San Vitale (Ravenna)
( Bazilika San Vitale )Bazilika San Vitale (iné názvy pozri nižšie) je oktogonálny ranokresťanský chrám zo 6. storočia v talianskom meste Ravenna. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej a byzantskej architektúry v západnej Európe, s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s kupolou nesenou ôsmimi stĺpmi a s priľahlými poschodovými galériami, ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v Aachene. Chrám San Vitale je jedným z väčších chrámov z obdobia cisára Justiniána I., ktorý prežil prakticky neporušený až do súčasnosti. Ďalej sa predpokladá, že odráža štýl Chrysotriklinia Veľkého paláca z ktorého sa vôbec nič nezachovalo. Otvory horného poschodia sú členené trojoblúkovými arkádami. A pozdĺžny chór sa nachádza na východe. Na protiľahlých stranách chóru sa nachádzajú známe mozaiky, ktoré zdobia vnútorné steny a stropy s vyobrazením cisára Justiniána I. a jeho manželky Theodory v sprievode ich družín a postavami zo Starého a Nového zákona, boli silne ovplyvnené remeselno...Čítať ďalej
Bazilika San Vitale (iné názvy pozri nižšie) je oktogonálny ranokresťanský chrám zo 6. storočia v talianskom meste Ravenna. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej a byzantskej architektúry v západnej Európe, s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s kupolou nesenou ôsmimi stĺpmi a s priľahlými poschodovými galériami, ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v Aachene. Chrám San Vitale je jedným z väčších chrámov z obdobia cisára Justiniána I., ktorý prežil prakticky neporušený až do súčasnosti. Ďalej sa predpokladá, že odráža štýl Chrysotriklinia Veľkého paláca z ktorého sa vôbec nič nezachovalo. Otvory horného poschodia sú členené trojoblúkovými arkádami. A pozdĺžny chór sa nachádza na východe. Na protiľahlých stranách chóru sa nachádzajú známe mozaiky, ktoré zdobia vnútorné steny a stropy s vyobrazením cisára Justiniána I. a jeho manželky Theodory v sprievode ich družín a postavami zo Starého a Nového zákona, boli silne ovplyvnené remeselnou prácou na chrámoch v Konštantínopole. Obzvlášť zaujímavé sú mozaiky na strope chóru, ktoré znázorňujú Božieho Baránka medzi rastlinami a zvieratami. Fresky vo vnútri chrámu pochádzajú z obdobia baroka, vytvorené boli v rokoch 1778 – 1782. Chrám bol rozšíreným systémom Chrámu svätého Sergia a Bakcha, i keď niektorí odborníci tvrdia že v ňom vidia svojbytnú architektúru, ktorá je prvým dokladom západoeurópskej architektúry ranného stredoveku. Stavba chrámu bola započatá v roku 526 na príkaz ravennského biskupa Ekklésia (lat. Ecclesius) počas vlády ostrogótskej kráľovnej Amalaswinthy a vysvätený bol v roku 547. Chrám bol zasvätený mučeníkovi svätému Vitálovi Milánskemu, ktorý bol zároveň aj patrónom mesta. Ravenna bola predtým hlavným mestom Západorímskej ríše a hlavným mestom Ostrogótskeho kráľovstva. Výstavba chrámu predznamenala zvýšený záujem Byzantskej ríše o túto oblasť, ktorá vyvrcholila krátko na to zriadením Ravennského exarchátu, bol administratívnou jednotkou Byzantskej ríše na Apeninskom polostrove, na obranu proti rozpínavosti Longobardov. V roku 1960 udelil pápež Ján XXIII. chrámu, ako výnimočnej cirkevnej stavbe historického a cirkevného významu, čestný titul bazilika minor. Spolu s ďalšími ôsmimi pamiatkami v Ravenne bola bazilika zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, v rámci lokality Ranokresťanské pamiatky v Ravenne.
Pridať nový komentár