अजंता गुफाएँ
( Adžanta (sídlo) )Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangábád v štáte Maháraštra). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného monzúnovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr. – 7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešt...Čítať ďalej
Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangábád v štáte Maháraštra). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného monzúnovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr. – 7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.
Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).
S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu a upadli do zabudnutia. Vstupy ukryla džungľa. Až v minulom storočí ich náhodne objavil istý anglický dôstojník pri vojenskom prieskume.
Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Pridať nový komentár