Schéma so zákresom pôvodnej baziliky, pôvodný Cambiov plán i Talentiho rozšírenie

Stavba florentskej katedrály bola začatá na zákazku Florentskej republiky 8. septembra 1296 podľa návrhov významného architekta Arnolfa di Cambio. Stavalo sa na mieste, kde stál pôvodný kostol Santa Reparata. Po Arnolfovej smrti v roku 1302 boli práce na 30 rokov prerušené. Potom bolo pokračovanie diela zverené Giottovi di Bondone, ktorý však len navrhol projekt vedľa stojacej zvonice (Giottova kampanila). Stavba sa opäť začala až v roku 1357 podľa plánov Francesca Talentiho, ktorý Cambiove plány výrazne zmenil. Jeho dielom sú mohutné krížové rebrové klenby vo všetkých lodiach i plán, vytvoriť nad krížením ohromnú kupolu o šírke všetkých troch lodí. Rozšíril sa i chór. Pozdĺžny trakt bol dokončený v roku 1378. Štyri polia hlavnej lode majú rozmery 20×20 metrov a výšku 40 metrov. Interiér preto pôsobí nesmierne monumentálne. V roku 1386 boli budované základy chórového záveru a v roku 1389 boli budované piliere kríženia. V roku 1413 bol urobený tambur kupole a vynorila sa otázka jej technickej realizácie.[1]

 

Priečelie

Na realizáciu kupole bola vypísaná začiatkom 15. storočia architektonická súťaž, ktorú vyhral Filippo Brunelleschi. Dvojplášťová osemboká kupola, ktorú postavil v rokoch 1420 – 1434, bola a dosiaľ je považovaná za zázrak stavebnej techniky. Bola postavená zvonka dovnútra, z tehiel kladených vo vzore rybacej kosti bez použitia lešenia. Jej rozpätie je 41,97 m. To znamená, že bola dlho treťou najväčšou svojho druhu na svete (rozpätie kupole svätopeterskej baziliky v Ríme je o 60 cm širšie, základňa kupole Panteónu je 43,22 m; v novodobých dejinách tieto rozmery prvý raz zásadnejšie prekonáva až Hala Stulecia vo Vroclave).

25. marca 1436 zasvätil pápež Eugen IV. katedrálu Panne Márii. Pápež bol vtedy dlhšiu dobu vo Florencii. Potom v dóme zasadal v rokoch 1438 – 1439 ferarsko-florentský koncil, ktorý osobne navštívil byzantský cisár Ján VIII. a konštantínopolský patriarcha Josefos. V júni 1439 tu bola uzavretá cirkevná únia.

V roku 1478 bol spáchaný v bazilike atentát na Mediciovcov z podnetu rodiny Pazziovcov. Lorenzovi Nádhernému sa podarilo uniknúť, ale jeho brat Giuliano bol zabitý.

V roku 1587 bolo zbúrané nedokončené priečelie, ktoré staval Arnolfo di Cambio. Potom bol vypísaný rad konkurzov na jeho dostavbu, ale až v roku 1871 bol schválený návrh architekta Emilia de Fabrisa, ktorý rešpektoval historický vzhľad katedrály. Novogotická predná fasáda bola dokončená v roku 1887. Rovnako ako pre ostatné steny je aj pre chrámové priečelie typické obloženie tromi druhmi mramoru: bielym z Carrary, zeleným z Prata a ružovým z Maremma, a navyše bohatá figurálna výzdoba.