Na tomto území žili pôvodní obyvatelia Masajovia už viac ako 200 rokov a živili sa chovom dobytka. Názov parku je odvodený od pôvodného názvu domorodcov Siringitu - „miesto, kde sa krajina pohybuje do nekonečna“.[1] Prvý Európan vstúpil na toto územie v roku 1892 a bol to nemecký geograf Dr. Oscar Baumann. V roku 1913 Serengeti navštívil prvý Brit Stewart Edward White. Rozšíril sa lov miestnej zveri najmä levov. Preto bola v roku 1921 zriadená čiastočná rezervácia s rozlohou 3,2 km2. V roku 1929 sa stala plnohodnotnou rezerváciou a položila základy pre vznik národného parku v roku 1951.[2] Masajovia žili na území parku až do roku 1959, keď ich pre konflikt s autoritami NP museli vysťahovať do oblasti Ngorongoro.

Do povedomia sa NP Serengeti dostal dielom Bernharda Grzimeka a jeho syna Michaela. Publikovali knihu a film Serengeti darf nicht sterben, ktorý v roku 1959 získal Academy Award za najlepší dokumentárny film.

Serengeti je najstarší národný park v krajine a je hlavným cieľom turistov v oblasti s názvom Northern Safari Circuit do ktorej spadajú národné parky Lake Manyara, Tarangire, Arusha a oblasť Ngorongoro.

Od roku 1981 je NP súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Ročne park navštívi približne 90 000 turistov.[1]