Glacier National Park je jeden zo siedmich národných parkov nachádzajúcich sa na území Britskej Kolumbie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti provincie Britská Kolumbia v pohorí Selkirk Mountains. Svoj názov získal vďaka ľadovcom, ktorých sa na území národného parku nachádza viac ako 400. Park má rozlohu 1 349 km² a bol založený dňa 10. októbra 1886, v náväznosti na stavbu prvej transkontinentálnej železnice Canadian Pacific Railway. Národný park je považovaný za miesto vzniku horolezectva a glaciológie Severnej Ameriky. Ale, výstavba tunela Connaught Tunnel v roku 1916 spôsobila pokles cestovného ruchu a uzavretie väčšiny z infraštruktúry parku. Výstavba Trans-Canada Highway, ktorá bola ukončená v roku 1962, zvýšila cestovný ruch. Národný park, ktorý spravuje Parks Canada, navštívi ročne okolo 630 000 ľudí.
Glacier National Park je jeden zo siedmich národných parkov nachádzajúcich sa na území Britskej Kolumbie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti provincie Britská Kolumbia v pohorí Selkirk Mountains. Svoj názov získal vďaka ľadovcom, ktorých sa na území národného parku nachádza viac ako 400. Park má rozlohu 1 349 km² a bol založený dňa 10. októbra 1886, v náväznosti na stavbu prvej transkontinentálnej železnice Canadian Pacific Railway. Národný park je považovaný za miesto vzniku horolezectva a glaciológie Severnej Ameriky. Ale, výstavba tunela Connaught Tunnel v roku 1916 spôsobila pokles cestovného ruchu a uzavretie väčšiny z infraštruktúry parku. Výstavba Trans-Canada Highway, ktorá bola ukončená v roku 1962, zvýšila cestovný ruch. Národný park, ktorý spravuje Parks Canada, navštívi ročne okolo 630 000 ľudí.
Civilizácia sa dostala do parku až s príchodom železnice. V roku 1881 oblasť preskúmal Američan Albert Bowman Rogers pri hľadaní cesty pre Canadian Pacific Railway. Na jeho počesť bol po ňom pomenovaný jeden z najznámejších a najobávanejších priesmykov v Severnej Amerike – Rogers Pass. Železnica preťala územie parku v roku 1884. Národný park bol založený o dva roky neskôr.[1][2]
Najväčším protivníkom človeka sa stali lavíny. Niekoľko prvých zím po vybudovaní trate neprešiel kritickým priesmykom Rogers Pass ani vlak. Len v samotnom priesmyku muselo byť vybudovaných 31 striech proti lavínam s celkovou dĺžkou 6,5 km.[3] Aj napriek tomu lavíny spôsobovali veľké škody materiálne aj na ľudských životoch. V roku 1899 zomrelo 8 ľudí, keď lavína zmietla železničnú zastávku v priesmyku. K najhoršiemu nešťastiu došlo došlo v roku 1910. Menšia lavína zavalila prechádzajúci vlak. Kým veľká skupina ľudí pracovala na vyslobodzovaní vlaku, prišla z druhej strany veľká lavína, ktorá zmietla vlak aj väčšinu pracovníkov. Vtedy zahynulo 62 ľudí. Aby sa do budúcnosti zabránilo podobným nešťastiam, bol v roku 1916 vybudovaný 8 km tunel Connaught Tunnel, ktorý bol svojho času najdlhším železničným tunelom v Severnej Americe. V roku 1988 bol za účelom zvýšenia kapacity tratí vyhĺbený tunel Mount Macdonald Tunnel, ktorý so svojou dĺžkou 14,7 km je najdlhším tunelom v Severnej Amerike.[4][5]
Po železnici do parku dorazila tiež cesta. Pôvodná trasa diaľnice sa vyhýbala obávanému priesmyku Rogers Pass, v rokoch 1956 až 1962 ale bola nová diaľnica, ktorá sa stala súčasťou Trans-Canada Highway, vedená cez Rogers Pass, aby sa skrátila jej dĺžka.
↑ Parc national des Glaciers et Glacier House [online]. Parcs Canada, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online. ↑ Événements speciaux [online]. Parcs Canada, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online. ↑ La lutte contre la neige [online]. Parcs Canada, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online. ↑ Le tunnel du mont Macdonald (2003) [online]. Temple de la renommée des chemins de fer canadiens, [cit. 2011-04-26]. Dostupné online. ↑ ROBL, Ernest H.. 28. február 2005, [cit. 2012-01-18]. Dostupné online.
Pridať nový komentár