Podľa miestnej tradície mal v roku 366 jeden z miestnych mníchov víziu tisícov buddhov, čím inšpiroval k začatiu hĺbenia jaskýň. Počet jaskýň sa vyšplhal na viac než jeden tisíc[1]. Slúžili mníchom ako ubytovacie i meditačné miestnosti. Pretože ležali na jednej z rušných križovatiek hodvábnej cesty, prúdili sem davy pútnikov i obchodníkov. Počet obyvateľov jaskýň čoskoro natoľko vzrástol, že sa na dlhú dobu stali jedným z najdôležitejších buddhistických centier. Vzniklo tu ohromné množstvo najrôznejších textov, ktoré však boli už na začiatku 11. storočia zamurované a znovuobjavené až v roku 1900 taoistickým mnichom menom Wang Jüan-lu.[2] Dôvodom zapečatenia jaskyní a opustenia miesta bola hrozba, ktorú predstavovali muslimskí a tibetskí nájazdníci.[3]

Pútnici i mnísi, ktorí tu v dávnych dobách žili, kreslili po stenách maľby, ktoré slúžili ako k prostému ozdobeniu stien, tak mali i určitú funkciu pri vyvolávaní vizuálnych predstáv pri meditáciách, ktorých vrcholom malo byť prebudenie. Nástenné maľby tu pokrývajú plochu až 42 000 m². Verejnosti sa stali jaskyne spoločne s maľbami prístupné až v roku 1949, teda takmer pol storočia po ich znovuobjavení a dnes je vysoko navštevovaným miestom pútnikov i turistov z celého sveta.

K najvýznamnejším objavom v jaskyniach patrí kópia Diamantovej sútry z roku 868. Jedná sa o najstaršiu dochovanú ručne tlačenú knihu na svete.[4] Kniha bola vytlačená pomocou drevených matríc, ktorých autorom je Wang Ťie.[4]