Bertrand François Mahé

Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Holandskí prisťahovalci na Mauríciu zaviedli plantážové hospodárstvo. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova.

O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi, v roku 1721 sa ujali vlády a prevzali kolóniu do vlastných rúk. Z ostrova vyvážali afrických otrokov. Maurícius zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu.[1]

V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie.[2]

Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou v rámci Commonwealthu. Od získania nezávislosti sa Maurícius premenil z nízkopríjmovej krajiny na krajinu so stredným príjmom a zaznamenal veľké pokroky v oblasti distribúcie príjmov, predpokladanej dĺžky života obyvateľstva a detskej úmrtnosti.[3]