Ostrov zažil antickú, byzantskú, benátsku, srbskú aj chorvátsku nadvládu, no história osídlenia siaha až do neolitu. Z tohto obdobia sa na Korčule zachovali pohrebné mohyly (zrejme Feničanov) a pozostatky gréckej kolónie.

Slovania sem prišli v 7. storočí a od tej doby sa striedali obdobia benátskej, chorvátskej i srbskej nadvlády. Podľa tradície sa v meste Korčula narodil v roku 1254 Marco Polo, k čomu však nie sú žiadne spoľahlivé dôkazy. V roku 1797 bol ostrov pripojený k Habsburskej ríši a bola tak ukončená nadvláda Benátskej republiky.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa v roku 1918 stala Korčula aj celá Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, od roku 1929 už pod názvom Juhoslovanské kráľovstvo. Počas II. svetovej vojny bol ostrov súčasťou autonómnej bánoviny Chorvátsko, načas mu vládlo fašistické Taliansko, juhoslovanskí partizáni a až po oslobodenie i fašistickí Nemci. Po oslobodení bola vytvorená Federatívna ľudová republika Juhoslávia a Korčula pripadla Ľudovej republike Chorvátsko, jednej zo šiestich republík Juhoslávie. Po roku 1991 sa ostrov stal súčasťou nezávislého Chorvátska.