Knóssos alebo Kno(s)sos (starogr. Κνωσσός, Κνωσός – Knóssos, Knósos, lat. Cnossus, Cnosus) bolo stredisko minojskej civilizácie na severnom pobreží Kréty 5 km juhovýchodne od Herakleionu. Palác zaberal asi 10 000 m². Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minóa s povestným Minóovým labyrintom, v ktorom na orientáciu bolo treba Ariadninu niť. Sled archeologických vrstiev paláca je základom členenia minojskej civilizácie.

Palác bol známy už od roku 1878. Vykopávky začal Arthur Evans (od r.1899 až do svojej smrti v 1941), ale s prestávkami pokračujú dodnes.