Pernštejn (hrad)
( Hrad Pernštejn )Hrad Pernštejn z polovice 13. storočia je gotický hrad vo východnom okraji Českomoravskej vrchoviny patriaci k najvýznamnejším moravským hradom. Jeho bývalé podhradie tvorilo mestečko. Monumentálna stavba pánov z Pernštejna s jednoduchou bergfritovou dispozíciou bola do 16. storočia niekoľkokrát prebudovaná a najmä rozšírená, ale aj pri premene na reprezentatívne a pohodlné sídlo nestratila svoju obranyschopnosť.
Najväčšou vojenskou katastrofou Pernštejna bolo obliehanie hradu Švédmi v roku 1645. Vtedy prišla o svoju hornú časť Hranolová veža pri bráne druhého predhradia a značne poškodená delami bola výrazná dominanta hradu - hlavná veža. Pri ostreľovaní prišla o svoje najvyššie poschodie, ktoré už potom nikdy nebolo zrekonštruované. Hradu však obliehanie Švédmi paradoxne i trochu prospelo, došlo k nemu v období, kedy sa do objektu už príliš neinvestovalo. Jeho odolnosť preukázaná práve v roku 1645 totiž zapríčinila, že bol Pernštejn zaradený medzi udržované zemské pevnosti.
MajiteliaPodľa použitia predikátu „z Pernštejna“ v roku 1285 je koniec 13. storočia považovaný za presídlenie Pernštejnovcov, rodu so zubrou hlavou, na hrad. Patril im až do roku 1596, kedy ho Jan V. z Pernštejna musel predať. Na hrade sa potom vystriedalo niekoľko majiteľov. Hrad kúpil Pavel Katarin z Kataru, od jeho synov získal Pernštejn kúpou v roku 1609 Adam Lev Licek z Rýzmburka, ktorého vdova Ester Sejdlicová ze Šenfeldu si v roku 1623 vzala grófa Kryštofa Pavla z Lichtenštejn-Kastelkornu. Od Lichtenštejnovcov hrad kúpil v roku 1710 vládny rada František zo Stockhammeru, od roku 1798 bol vo vlastníctve Ignáca Schröffela z Mannsberku. Jeho dcéra Josefína sa v roku 1818 vydala za grófa Viléma Mitrovského z Nemyšle. V držaní rodu zostal hrad do roku 1945. Pretože Mitrovskí nemali finančné prostriedky na plánovanú romantizujúcu prestavbu hradu, zachoval sa dodnes v pôvodnej goticko-renesančnej podobe.
Požiar v roku 200515. apríla 2005 okolo šiestej hodiny začalo v bývalej sýpke (dnešnom depozitári) horieť. Ako prví na miesto dorazili hasiči z Nedvědice, po nich profesionálni hasiči z Bystřice nad Pernštejnem a ďalšie jednotky z okolia. Povolaní hasiči boli v ťažkej situácii, lebo nebolo možné sa s ťažkou technikou dostať na tretie nádvorie. V depozitári bolo umiestnených asi 800 predmetov, prevažne obrazy a nábytok z 18. a 19. storočia. Cenné predmety boli vystavené v prehliadkových trasách, aby ich mohli vidieť návštevníci, preto neboli požiarom zasiahnuté.
Meno hraduMeno Pernštejn je najčastejšie spájané s nemeckým výrazom Bärenstein, v preklade „medvedí kameň“, v mineralógii tiež jantár. V podhradí totiž preteká riečka Nedvědice (podľa medvedice - v staročeštine nedvědice). Ponemčené názvy nie sú pre túto dobu ojedinelé, bola to pomerne módna záležitosť.
Pridať nový komentár