Galapágy alebo najmä staršie Korytnačie ostrovy (po španielsky Islas Galápagos) je ekvádorské súostrovie vo východnej časti Tichého oceána asi 1 000 km na západ od Ekvádora. Ostrovy sú sopečného pôvodu, niektoré sopky sú činné dodnes.
Sú známe nezvyčajnými druhmi zvierat, ktoré na ostrovoch žijú. Napríklad prehistoricky vyzerajúcimi jaštermi a obrími suchozemskými korytnačkami.
Galapágy objavili Španieli 10. marca 1535. Výpravu viedol španielsky biskup Fray Tomás de Berlanga, ktorý sa plavil do Peru aby urovnal spor s Franciscom Pizarrom. V tom čase neboli obývané. Z námorných máp je súostrovie známe od roku 1570. Podľa štúdie z roku 1952, autorom ktorej bol Thor Heyerdahl a Arne Skjølsvold, sa na viacerých miestach nachádzali črepiny a iné artefakty. Tieto nálezy naznačujú, že súostrovie navštívili pôvodní juhoamerickí obyvatelia pred Španielmi.[1]
V 17. a 18. storočí používali ostrovy piráti a rôzni cestovatelia na doplnenie vody. Do roku 1832 nepatrili ostrovy nikomu, potom ich anektoval Ekvádor.
V roku 1831 na ostrovoch zakotvil s výskumnou loďou HMS Beagle britský prírodovedec Charles Darwin. Strávil tam 6 týždňov pozorovaním živočíchov. Jeho pozorovania (napr. variability zobákov ostrovných piniek) ho viedli k napísaniu známeho diela Pôvod druhov.
↑ Heyerdahl, Thor; & Skjolsvold, Arne (1956). Archaeological Evidence of Pre-Spanish Visits to the Galápagos Islands, Memoirs 12, Society for American Archaeology.
Pridať nový komentár