Türkiye
TureckoContext of Turecko
- Slovo Turecko môže (z dnešného pohľadu menej vhodne) označovať aj Osmanskú ríšu, pozri Osmanská ríša.
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe. Východná Trácia, časť Turecka v Európe, je od Anatólie oddelená Marmarským morom, Bosporom a Dardanely (súhrnne nazývané Turecké úžiny). Istanbul, ktorý sa nachádza na Európskom aj Ázijskom kontinente, je najväčším mestom v krajine, zatiaľ čo hlavným mestom je Ankara. Turecko hraničí na severozápade s Gréckom a Bulharskom; na severe s Čiernym morom; na severovýchode s Gruzínskom; na východe s Arménskom, a Iránom; na juhovýchode s Irakom; na juhu so Sýriou a Stredozemným morom; a na západe s Egejským morom. Približne 70 až 80 percent obyvateľov krajiny sú Turci, ký...Čítať ďalej
- Slovo Turecko môže (z dnešného pohľadu menej vhodne) označovať aj Osmanskú ríšu, pozri Osmanská ríša.
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe. Východná Trácia, časť Turecka v Európe, je od Anatólie oddelená Marmarským morom, Bosporom a Dardanely (súhrnne nazývané Turecké úžiny). Istanbul, ktorý sa nachádza na Európskom aj Ázijskom kontinente, je najväčším mestom v krajine, zatiaľ čo hlavným mestom je Ankara. Turecko hraničí na severozápade s Gréckom a Bulharskom; na severe s Čiernym morom; na severovýchode s Gruzínskom; na východe s Arménskom, a Iránom; na juhovýchode s Irakom; na juhu so Sýriou a Stredozemným morom; a na západe s Egejským morom. Približne 70 až 80 percent obyvateľov krajiny sú Turci, kým Kurdov je najväčšia menšina, medzi 15 až 20 percentami obyvateľstva.
V rôznych etapách svojej histórie bolo územie obývané rôznymi civilizáciami vrátane anatolských národov, Asýrčanov, Grékov, Trákov, Frýgov, Urartov a Arménov. Helenizácia sa začala počas éry Alexandra Veľkého a pokračovala až do byzantskej éry. Seldžuckí Turci začali osídľovať toto územie v 11. storočí a ich víťazstvo nad Byzantíncami v bitke pri Mantzikerte v roku 1071 symbolizuje založenie Turecka pre mnohých tureckých nacionalistov. Rumský sultanát vládol Anatólii až do mongolskej invázie v roku 1243, kedy sa rozpadla na malé turecké kniežatstvá zvané bejliky. Začiatkom konca 13. storočia začali Osmani zjednocovať bejliky a dobýjať Balkán. Turkifikácia Anatólie sa počas osmanského obdobia zvýšila. Po tom, čo Mehmed II. v roku 1453 dobyl Konštantínopol, osmanská expanzia pokračovala pod vládou Selima I. Počas vlády Süleymana I. zahŕňala Osmanská ríša veľkú časť juhovýchodnej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky a stala sa svetovou veľmocou. Od konca 18. storočia moc ríše klesala s postupnou stratou teritórií a prehrami v bitkách. V snahe upevniť oslabujúce sociálne a politické základy ríše začal robiť Mahmud II. začiatkom 19. storočia modernizáciu, ktorá priniesla reformy vo všetkých oblastiach štátu vrátane armády a byrokracie, spolu s emancipáciou všetkých občanov.
Štátny prevrat v roku 1913 v skutočnosti podriadil krajinu trom Pašom, ktorí boli do veľkej miery zodpovední za vstup ríše do prvej svetovej vojny v roku 1914. Počas prvej svetovej vojny sa osmanská vláda dopustila genocídy proti svojim arménskym, asýrskym a pontským gréckym občanom.
More about Turecko
- Currency Turecká líra
- Native name Türkiye
- Calling code +90
- Internet domain .tr
- Mains voltage 230V/50Hz
- Democracy index 4.35
- Population 85372377
- Area 783562
- Driving side right
![[node:title]](/sites/default/files/styles/640x320/public/default_images/default_0.JPG.webp?itok=aqV9zhFR)
