Najstaršie sídliskové vrstvy pochádzajú z 5. tisícročia pred Kr., v 3. tisícročí sa zmenil na významné prístavné mesto, ktoré ťažilo z obchodu s cédrovým drevom, ktoré sa vyvážalo do Egypta. Okolo roku 2800 pred Kr. boli okolo mesta vybudované mohutné hradby. Obchod s Egyptom spôsoboval v prechodných obdobiach určitú závislosť na Egypte, inak sa vytvorila v Byble oligarchická vláda predstaviteľov významných obchodných rodín. Byblos súperil o obchodné postavenie s mestom Ugarit (Ras Šamra), ktoré ležalo na severe dnešnej Sýrie. Okolo roku 1200 pred Kr. bolo mesto zničené, ale čoskoro bolo opäť obnovené. Od 9. storočia pred Kr. sa mesto dostalo pod vplyv asýrskych vládcov, kráľ Šepatbaal platil dane asýrskemu kráľovi Tiglat-pilesarovi III.
V 7. a 6. storočí pred Kr. sa mesto dostalo pod vplyv Babylonskej a Perzskej ríše, ale udržiavalo si postavenie významného obchodného mesta, ktoré sa spolu s ďalšími fenickými mestami podieľalo na kolonizácii severného pobrežia Afriky.
Alexander Veľký si mesto podmanil s ostatnými fenickými mestami, po jeho smrti sa Byblos dostal do záujmovej sféry ríše Seleukovcov. Po dobytí Sýrie sa Byblos stal súčasťou Rímskej ríše. Bolo prebudované podľa rímskeho vzoru, zachovali sa mnohé mozaiky, stĺporadia, divadlo, nymfeum, luxusné súkromné domy.
V stredoveku sa Byblos dostal pod arabskú nadvládu, v čase križiackych vojen sa pod názvom Gibelet (alebo Giblet) stal sídlom biskupa a významným sídlom križiakov, ktorí tu vybudovali mohutný hrad. V roku 1187 mesto dobyl Saladin, potom ho znovu dobyli križiaci a v roku 1266 Baibars. Od roku 1516 sa dostal Byblos pod osmanskú nadvládu.
Pridať nový komentár