Vojna v Kosove

Vojna v Kosove bol ozbrojený konflikt v Kosove, ktorý trval od 28. februára 1998 do 11. júna 1999. Boje prebiehali medzi silami Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktoré Kosovo kontrolovali pred vojnou a povstaleckou skupinou kosovských Albáncov, známou ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK), so vzdušnou podporou Severoatlantickej aliancie (NATO) a pozemnou podporou zo strany albánskej armády.

UÇK sa vytvorila v roku 1991 a svoju prvú ozbrojenú kampaň spustila v roku 1995, kedy začala s útokmi na srbské bezpečnostné sily v Kosove. V júni 1996 sa skupina prihlásila k zodpovednosti za sabotáže zamerané na policajné stanice v Kosove. V roku 1997 organizácia získala veľké množstvo zbraní vďaka ich pašovaniu z Albánska a po povstaní z vyplienených policajných a armádnych budov v krajine. V roku 1998 UÇK začala útoky proti juhoslovanským úradom v Kosove, čo viedlo k zvýšeniu prítomnosti srbských polovojenských a vojenských síl, ktoré začali podnikať akcie proti UÇK. Po zlyhaní diplomatických riešení začalo NATO v Kosove "humanitárnu vojnu". Toto urýchlilo masové vyháňanie kosovských Albáncov, keďže juhoslovanské vojská postupovali aj počas bombardovania (marec - jún 1999). Do roku 2000 vyšetrovanie odhalilo takmer 3000 obetí bombardovania zo všetkých etnických skupín.

Vojna skončila podpísaním Kumanovskej zmluvy, v ktorej juhoslovanské sily súhlasili ustúpiť z Kosova, aby vytvorili cestu pre medzinárodnú prítomnosť. Po tomto bola Kosovská oslobodzovacia armáda rozpustená a niektorí jej členovia išli bojovať pre UÇPMB v údolí Preševo, ďalší sa pripojili k Národnej oslobodzovacej armáde (NOA) a Albánskej národnej armáde počas ozbrojeného etnického konfliktu v Macedónsku, zatiaľ čo iní sa stali členmi Kosovskej polície.

Bombardovacia kampaň NATO zostáva veľmi kontroverzná, pretože nebol získaný súhlas Bezpečnostnej rady OSN a preto, že spôsobila najmenej 488 juhoslovanských civilných obetí, vrátane značných počtov kosovských utečencov.