Zámok vo Versailles (po francúzsky Château de Versailles, vyslov: šató de versaj) je významný zámok v meste Versailles pri Paríži, ktorý vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo Francúzsku, ako symbol absolutistickej monarchie.
S prestávkou za vlády regenta Filipa II. Orleánskeho bol zámok od roku 1682 až do Francúzskej revolúcie (1789) sídlom kráľovského dvora a vlády Francúzska.
Versailles je jedným z najväčších palácov Európy a je považovaný za vrchol zámockej architektúry v Európe. Viaceré európske paláce sa snažili byť akousi kópiou Versailles (Petrodvorec, Schönbrunn, Eszterháza a pod.).
Dejiny
Zač 17. stor.: Versailles bola malá dedina, obklopená močarinami a lesmi plnými zveri, kam Ľudovít XIII. chodil na lov
1624: Ľudovít XIII. tu kúpil pozemok, na ktorom dal postaviť vidiecke sídlo (poľovnícky dom)
1631: Jean-François de Gondi, biskup parížsky, previedol na Ľudovíta XIII. panstvo Versailles a Philibert Leroy v rokoch 1631 – 1634 kráľovi prestaval vidiecke sídlo na poľovnícky zámoček (dnes jadro paláca okolo Mramorového dvora)
1661: Ľudovít XIV. (Kráľ Slnko) sa stal kráľom a ihneď (vďaka snahe vyhnúť sa búriacemu sa Parížu a spomienkam na poľovnícke výlety do tejto oblasti) dal upraviť areál tak, aby sa tu mohli vytvoriť záhrady pre rôzne slávnosti
1668 – 1710: zámok sa podobá stavenisku – rôzne prestavby a úpravy
1662 – 1670: Louis Le Vau mierne rozšíril starý zámok, vznikli fasády v talianskom štýle; André Le Nôtre upravil záhrady (aj neskôr) – na sústavu kanálov, fontán a pod. si privolal talianskych bratov Francine
1661 – 1683: Charles Le Brun viedol prácu maliarov, sochárov, dekoratérov a pod.
od r. 1664: konali sa tu prvé hýrivé slávnosti
1668: Ľudovít XIV. kúpil susednú dedinu Trianon (vedľa parku), ktorú pričlenil k panstvu Versailles a dal zbúrať; roku 1670 tu dal postaviť zámok Porcelánový Trianon; roku 1687 bol tento zámok nahradený dnešným zámkom Veľký Trianon
1678 – 1708: Jules Hardouin Mansart podstatne rozšíril zámok: pridal dnešné dve krídla paláca (severné a južné)
1680: vznik slávnej Zrkadlovej siene (Galerie des Glaces), ktorá nahradila terasu spájajúcu spálne kráľa a kráľovnej
1682: zámok sa stáva sídlom kráľovského dvora, ktorý sa sem presťahoval; ešte o dva roky neskôr tu však stále pracovalo 22 000 robotníkov, 6 000 koní a pod. na stavebných prácach; Ľudovít XIV. vykonal zmeny najmä na zariadení interiéru
1688: zámok prakticky hotový; jeho údržba stála asi 25 % vládnych príjmov Francúzska
1710: vysvätenie kaplnky
1715 – 1722: za vlády regenta Filipa Orleánskeho Ľudovít XV. dočasne sídli vo Vincennes
1736: otvorenie Herkulovej siene
1761 – 1768: pri Veľkom Trianone vznikol zámoček Malý Trianon
1770 – 1772: A. – J. Gabriel vykonal menšie úpravy najmä hlavného zámku – najmä prístavba budovy Opery
1783: podpísaný Versaillský mier ukončujúci Americkú revolúciu
1783 – 1786: stavba tzv. Osady kráľovnej – kvázi-dediny z 12 domov pri Trianone s dedinským výzorom, ale luxusným interiérom pre Máriu Antoinettu
1789 (zač. Franc. revolúcie): 5. mája otvorenie generálnych stavov; 6. októbra povstalci zaútočili na zámok a donútili kráľovskú rodinu presťahovať sa do Paríža; odvtedy v zámku nebývali králi; počas revolúcie bolo rozkradnuté zariadenie, záhrada bola zanedbaná, budovy slúžili rôznym účelom
1806 – 1810: Napoleon dal zámok zreštaurovať, znova zariadiť a dal úplne prestavať Veľký Trianon a Malý Trianon
1814 – 1824: Ľudovít XVIII. pokračoval v reštaurovaní, najmä spální kráľa a kráľovnej; jeho nástupca Karol X. reštaurovanie ukončil
1830: po júlovej revolúcii, ktorá zvrhla Karla X., sa zámok znova zanedbáva
1833 – 1837: občiansky kráľ Ľudovít Filip Orleánsky zachránil zámok pred zbúraním, dal ho prestavať a z vlastných prostriedkov tam (1838) otvoril múzeum venované „všetkým víťazstvám Francúzska“
1870 – 1871: zámok Versailles je dočasne hlavné sídlo nemeckej armády prusko-francúzskej vojne (1870 – 1871); v januári 1871 navyše je tu vyhlásené Nemecké cisárstvo
1920: Trianonský mier podpísaný na zámku Veľký Trianon
po prvej a druhej svetovej vojne: pokračuje reštaurovanie a údržba financované o. i. Američanom J. D. Rockefellerom a Akadémiou Krásnych Umení; zostáva ešte skompletizovať systém fontán, ktorý hoci už teraz vyzerá impozantne, ešte nezodpovedá stavu v 18. storočí
Pridať nový komentár