パゴダ ( Pagoda )

Pagoda (iné termíny pozri nižšie; sans. भगवत् bhagavat, tamil. pakavatà, perz. butkede, viet. chùa, čín. tcha, pchin-jin ta, jap. to, port. pagode) je všeobecné označenie pre východoázijský orientálny alebo budhistických vežovitý chrám. Stavba je stupňovito sa zužujúca, ktorej rôzne typy možno vidieť najmä v Číne, Japonsku a Kórei. Vyvinula sa z indickej stúpy, slúži na uchovávanie posvätných ostatkov, každé poschodie má vybiehajúcu strechu. Stúpy sa vyvinuli do niekoľkých odlišných foriem v rôznych častiach Ázie. Pagoda mala pôvodne slúžiť rovnako k uchovávaniu ostatkov alebo iných cenných predmetov napríklad sútram. Ozdobný špic na vrchu strechy má pravdepodobne korene v hinduizme, ktorý predchádza budhizmu a taoizmu, v symboloch joni a lingam. Štýl stavby sa postupne stal podlhovastejším a valcovitejším, až kým horná časť nezískala zoštíhlený vežovitý vzhľad. Obvykle sú postavené v rámci chrámových komplexov alebo ich blízkosti. V rôznych krajinách majú rôznu podobu a výzdobu. Pagody sú viacposchodové štíhle veže v tvare štvorca alebo osemuholníka. Na vrchu sa nachádza špic s rozličným počtom kruhov. Niektoré pôdorysy napodobujú tvar mandaly. Stavby sú prevažne z dreva, kameňa a tehál. Tento typ stavby pravdepodobne pochádza z Nepálu, ktorý neskôr doniesli nepálsky majstri do Činy, kde získala nové formy a rozšírila do ďalších krajín. Okrem náboženského využitia inšpirovali mnoho umelcov. Najstaršie a najvyššie boli postavené z dreva. Niektoré pagody boli pevné a nemali vôbec žiadny interiér. Ostatné boli duté a vo vnútri sa nachádzal malý oltár alebo malá pagoda. Neboli to obytné budovy a nemali podlahy alebo miestnosti. Interiér obsahuje len sériu schodísk, ktoré umožňujú návštevníkovi vystúpiť na hornú časť. Mnoho filipínskych zvoníc je veľmi ovplyvnených pagodami prostredníctvom čínskych pracovníkov najatých Španielmi.

Destinations