Belvedér alebo Belvedéry (nem. (Schloss) Belvedere – (Zámok) Belvedér) je barokový palácový komplex – zámok (zámky) – postavený princom Eugenom Savojským vo Viedni, juhovýchodne od centra mesta.

Po kúpe pozemku v roku 1697 dal princ Eugen Savojský vytvoriť veľký park. Palác Belvedér bol pôvodne prímestskou vilou; začal sa stavať v roku 1714, kedy vznikla budova známa dnes ako Unteres Belvedere (Dolný Belvedér), no nešlo o palác, ale o záhradnú vilu s oranžériou a obrazovou galériou. Architektom sa stal Johann Lukas von Hildebrandt, jeden z najdôležitejších rakúskych barokových architektov, pre ktorého sa stal tento komplex budov jeho majstrovským dielom. Pomáhal mu pri tom benátsky sochár Giovanni Stanetti, ktorého priviedol do Viedne princ Eugen aj s celým jeho ateliérom a asistentmi. Dolný Belvedér bol dokončený v roku 1716.

V rokoch 1720 – 1723 bol postavený Oberes Belvedere (Horný Belvedér), pôvodne určený len na to, aby poskytol primerané ukončenie hlavnej záhradnej osi. Ako architekt sa tu realizoval opäť Johann Lukas von Hildebrandt.

V roku 1752 predali princovi dedičia komplex rakúskej cisárovnej Márii Terézii, ktorá ho ako prvá pomenovala „Belvedér“. Ako majetok Habsburgovcov bol komplex ďalej rozširovaný. Od roku 1775 bol Belvedér domovom cisárskej obrazovej galérie. V roku 1890 tu vzniklo Umeleckohistorické múzeum (nem. Kunsthistorisches Museum). Posledný panovník, ktorý tu sídlil, bol veľkovojvoda František Ferdinand d’Este. Počas 2. svetovej vojny bola budova ťažko poškodená a po skončení vojny sa tu usídlila Rakúska galéria. Posledná rekonštrukcia komplexu bola dokončená v roku 2008.