Casablanca [Kasablanka] (po arabsky دار البيضاء Dár al-Bajdá’) je najväčšie mesto a prístav v Maroku. Nachádza sa pri pobreží Atlantického oceánu v západnej časti Maroka a je hlavným mestom regiónu Veľká Casablanca. Má 2,95 mil. obyvateľov (2004), 3,7 mil. s aglomeráciou. Casablanca je najväčším hospodárskym a kultúrnym strediskom štátu. V Casablance sídli Oceánografický inštitút. Zároveň je najdôležitejšou základňou Kráľovského námorníctva Maroka, je to najväčší prístav v Severnej Afrike.
Oblasť dnešnej Casablanky bola cca od 10. storočia pr. Kr. osídlená Berbermi, a to až do 7. storočia n. l. V niektorých dobách toto miesto využívali ako svoj prístav Feničania (7. storočie pred Kr.) a Rimania (1. storočie pred Kr.).
V 7. storočí vzniklo na tomto území malé nezávislé kráľovstvo Anfa založené na základoch nového náboženstva – islamu. Toto kráľovstvo tu pretrvávalo až do roku 1068, kedy ho obsadili Almorávidovci a následne Almohádovci.
V priebehu 14. storočia za vlády Merínovcov rástla dôležitosť mesta Anfa, ktoré sa stalo dôležitým obchodným prístavom, z ktorého sa vyvážali tovary napr. do Janova. V 15. storočí získalo mesto znova nezávislosť a stalo sa úkrytom pirátov, ktorých cieľom boli často mestá na pobreží Portugalska. Toto pirátske obdobie trvalo do roku 1468, kedy bola Anfa Portugalcami zničená.
Roku 1515 využili Portugalci ruiny starého mesta k vybudovaniu svojej vojenskej základne a mesto, ktoré vyrástlo okolo pevnosti sa nazývalo Casa Branca (v portugalčine Biely dom). Portugalci toto územie opustili v roku 1755, kedy väčšinu mesta zničilo zemetrasenie.
Mesto zrekonštruoval sultán Sidi Mohammed III. (1756 – 1790), vnuk Moulaya Ismaila a spojenec Georga Washingtona. Mesto pomenoval Dar el Beida (v arabčině Biely dom). K španielskemu názvu Casa Blanca (Biely dom) prišlo mesto v roku 1781, kedy sa ho zmocnili Španieli.
V prvej polovici 19. storočia začala populácia Casablanky rýchlo rásť, bolo to dané hlavne prílivom imigrantov z Európy, kedy sa Casablanca stala dôležitým obchodným partnerom rýchlo sa rozvíjajúcej industriálnej Veľkej Británie. V roku 1906 mala Casablanca 20 000 obyvateľov.
V roku 1907 sa v Casablance usadili Francúzi, čím začali proces kolonizácie. V roku 1912 tu ustanovili protektorát. V tejto dobe bol obchodným centrom Maroka Fes a najdôležitejším prístavom Tangier – ten bol však v medzinárodných rukách, čo donútilo Francúzov hľadať novú základňu. Tou sa po rozhodnutí Louisa Huberta Lyauteya stala práve Casablanca, ktorá leží v najúrodnejšom a na minerály najbohatšom mieste v krajine.
V priebehu druhej svetovej vojny sa stala Casablanca dôležitým strategickým prístavom. V roku 1943 sa tu uskutočnila Casablanská konferencia, na ktorej spolu rokovali F. D. Roosevelt a W. Churchill o strategickom plánu ďalších spojeneckých vojenských akcií.
Na prielome štyridsiatich a päťdesiatich rokoch 20. storočia bola Casablanca centrom protifrancúzskej vzbury, ktorá vyvrcholila teroristickým bombovým útokom na Štedrý deň 1953, ktorý spôsobil mnoho obetí. Na základe týchto protestov sa v roku 1956 Maroko osamostatnilo, čo prinieslo Casablance na niekoľko rokov ekonomické problémy.
Od tej doby sa však Casablanca rýchlo rozvíjala a stala sa tak ekonomickým, obchodným i kultúrnym centrom Maroka, zatiaľ čo Rabat zostal politickou metropolou.
V roku 1976 tu bola založená univerzita.
V marci roku 2000 prebehla v Casablance organizovaná demonštrácia, ktorej sa zúčastnilo 40 000 žien žiadajúcich reformy týkajúce sa zákazu polygamie či zavedenia práva na rozvod. Táto demonštrácia mala vplyv na kráľa Mohammeda VI., ktorý v roku 2004 ustanovil tzv. Mudawanu, nový rodinný zákonník ustanovujúci ženám viacej práv.
V máji 2003 bolo v Casablance usmrtených 33 civilistov a viacej než 100 ľudí zranených po hromadnom samovražednom útoku, ktorý zorganizovala Al-Kajdá. Začiatkom roku 2007 sa v meste odohrala séria samovražedných útokov.[1]
↑ Suicide Bombers in Casablanca, Morocco [online]. . Dostupné online.
Pridať nový komentár